MTB Valachy alebo aj Kulhavý môže mať defekt
V dnešnom reporte z Valachy MTB maratónu sa pokúsim až tak nezveličovať. Umelecká nadsázka (jednoducho povedané preháňať) k mojim článkom patrí, no teraz sme na MTB maratóne skutočne zjazdovali nie dole potokom ale dole vodopádomJ
O Valachy tour som sa dozvedela už dávno ale nakukla som organizátorom pod pokrievku prvý krát až uplynulú sobotu. Keďže pretekov chodíme neúrekom, pozrieť sa aspoň cez mobilný internet na propozície sa mi podarilo až ráno v aute po ceste na preteky. Veľký nápis „Prerába sa cesta, dajte si časovú rezervu aby Ste mohli použiť obchádzku“ neveštil nič dobré, lebo už tak sme boli na doraz. Ariho sme tento krát nechali doma a pretekala som len ja (takže baliť stačilo iba jeden bicykel a jedno dieťa), no aj tak bolo materiálu požehnane a už pri odchode bolo jasné, že prezentáciu jednu hodinu končiacu pred štartom nestíhame. Keďže sme šli na pretek do „zahraničia“, nemali sme ani koho poprosiť aby ma odprezentoval. Nezostávala nič iné len spoliehať sa na to, že vždy niekto mešká a organizátori snáď prezentáciu predĺžia. Ako vždy sme v závere aj poblúdili a na parkovisko pretekov sme pristáli 15 minút pred štartom. Vybehala som ako Usain Bolt a z hrôzou som zistila, že by som skôr mala bežať ako Bekele pretože je to k prezentácii kilometer. Hore kopcom. Všade spokojní pretekári s číslami na bicykloch. Iba ja bežím ako ťapa. Musím sa doslova pretlačiť pomedzi pretekárov čo sa už radia na štartovaciu líniu a v miestnosti prezentácie si už rovno dávam čip na nohu a v strese už ani neviem kadiaľ sa vychádza z budovy. Na počudovanie nachádzam aspoň wc takže cik-pauzu už nebudem musieť počas preteku. Šprintujem naspäť k autu, všetci sú už na štarte alebo k nemu smerujú a jeden múdry Čechúr (bratia prepáčte) mi kričí: „Šetři síly děvčico!“ V zástupe 800 pretekárov sa už nedalo postaviť inde ako do prvej lajny vedľa Kulhavého (olympijský víťaz v MTB keby náhodou niekto nevedel) a Raboňa (to meno by cyklistom tiež malo niečo vravieť). Pratala som sa radšej čo najviac na bok lebo mi bolo jasné, že ma chlapi udupú a prudká zákruta hneď po štarte neveštila nič príjemné. Tá zákruta čo som videla od štartu bolo všetko, čo som vedela o trati. Hlavné že štart som stihla, všetko hrá. Na môj podiv po štarte žiadne pády, všetci sa kultúrnou rýchlosťou dostali na prvé stúpanie a až v kopcoch sa začali obiehať. Dve devy, ktoré už opticky nevyzerali moja liga (z jednej sa vyklula víťazka a majsterka ČR v MTB) som ani neskúšala tieňovať a radšej som sa šplhala do stúpania sťa-by zjazdovka Jasná svojím tempom. Po nekonečnom stúpaní prišiel zjazd po niečom čo akoby zorala tisícka svíň, stupák a zjazd po voľných bridliciach a ostrých kameňoch. Nič nevládzem. Zase stupák, pozerám že máme 14km, tak to bude ukrutných 45km. A v tom tram-ta-da-dá krátka trať rovno a my do ľava (do prčic, to je jedno kolo, to nebudem môcť vzdať v polke) rovno do pekla potočného. Pardón vodopádového. Na bicykli to ani náhodou neskúšam, o život ide naj na pešo. Pár kostilámajúcich pádov odvážlivcov, ktorí jazdia technikou „hlavne rýchlo a horák si cestu nájde“, ma presviedča o správnosti rozhodnutia. Pár šmykov na mokrých balvanoch, ale padám len maximálne elegantne na bok. Som celá mokrá. Hurá asfaltka, ale prečo tak strašne do kopca? A strmo a dlho? To ma už zase obiehajú pretekári a hlavne ďalšia pretekárka a sme na 20tom kilometri. Sila žiadna, výhovoriek plná hlava len ma od vzdania delí jediná dôležitá vec a síce že vôbec neviem kde som. Ešte aj názov tej prekliatej dediny kde sme štartovali som zabudla. Hanbím sa niekoho opýtať, no pri vysnívanej občerstvovačke sa pýtam, že kadiaľ a milý vedľa postávajúci chlapec (ešte pred chvíľou pretekár ale už vzdal a odtrhol si číslo) mi vraví, že on ide dole nech ho nasledujem. Pohodička, parádička, pojeme, popijeme dobrôtky čo nám vlastne už ani nepatria, lebo sú pre pretekárov a za 7min zjazdu sme v dejisku diania. Ešte neprišli ani krátkotraťový takže WAPky sú voľné. Je ich ozaj treba, lebo je na mne viac blata ako človeka o bicykli nehovoriac. Aj grilované kura fajn. Tréning dobrý aj tak. Zážitok fajn. Nie je každý deň nedeľa, vravím si v sobotu a pretekov ešte bude. Moderátori čakajú na obhájcu Kulhavého a ďalších chlapov (nechápem ako to môžu dať tak rýchlo), no Kulhavý po defekte prichádza až na 6-tom mieste. Ani on nemá nedeľu.. Valachy MTB sú super pretek v krásnom kraji. Výhľady stáli za to. Odporúčam tento MTB maratónik všetkým..len pozor! V cieli som sa dozvedela, že organizátori sa každý rok snažia o najťažší MTB maratón v Čechách.