Niko a baby
Nikuško za svoj zatiaľ krátky ale (vďaka neúnavným rodičom) intenzívny životík stretol viacero dievčat a má s nimi aj zaujímavé príbehy. Nečakajte žiadne love story. Na to máme ešte čas, aj keď už teraz musím povedať, že som rada, že je náš prvorodený je chlapec. Ak bude rovnako vyspelým a rozhľadeným mužom ako je Ari (pardón, že zrovnávam so psom aj keď náš pes sa nie vždy správa ako štandardný zástupca druhu), môže sa stať že po babách sa začne obzerať až po štyridsiatke. Aby som vysvetlila, náš Ari má kamošku Miu (Staffordšírsky teriér-obávaný bojový pes, ktorý sa bojí všetkého a hlavne v lese je dokonalým ľudským tieňom až nám na päty stúpa). Mia keď sa hára , Ari ani v dvoch a pol rokoch tomu ešte nerozumie. Najpamätnejšia je minuloročná dovolenka kedy nám ho skoro Chorvátske psy pretiahli, lebo sa pekne slušne cez deň hral s hárajúcou Miou a aj keď bol vonku bez nej, vôňa ho prenasledovala a pohlavie-nepohlavie bol veľmi zaujímavým sexuálnym objektom pre bežne heterosexuálnych psov. Ja sa tiež veľmi nemám čo smiať keďže automat na kondómy mi musela objasniť spolužiačka pomaly na strednej škole (zase všetko v knihe „Dospievajúcim dievčatám“ neboloJ). Poďme teda na toho nášho malého športovca a jeho zážitky.
Niko a Nataška
Prvá z prvých bola Nikuškova pôrodnicová spolubývajúca Nataška. V interhotel nemocničnej izbe si spolu nažívali od jeho druhého dňa života. Nataška alias operná diva ho pripravila na najpodstatnejšie v živote a síce zniesť ženský nárek jedným uchom dnu a druhým von. Smolka (prvý bruchobôľ) nášho syna netrápila až tak ako Natašku a aj popri operných áriách kludnúčko spal. Zrejme za to vďačil aj kojeneckej žltačkeJ.
Niko a Anastázia
Veľmi krátky a intenzívny vzťah bol spláchnutý svätenou vodou hneď v začiatkoch. Nikolas a Anastázia boli totiž jediné dve krstené deti na svätej omši. Ja som ako správna garde dáma mala z tejto akcie dva dni svalovicu na bicepsoch, čo som tak skalopevne a bezpohnutia hodinu držala naše klbko v rukách aby som nepokazila túto krásnu chvíľu.
Niko a Lucia
O mesiac mladšia brnenská plavkyňa sa priplietla Nikuškovi do života počas jeho sústredenia v Štúrove. Lucka toľko každý deň machrovala vo vode, že sme nakoniec nezvládli tento tlak a išli sme si s ňou zaplávať, z čoho sme na 99% chytili zápal močových ciest. Nikuška to stálo dva krát antibiotickú liečbu aby sa malej blonďavej fešande vyrovnal. Dúfame, že sa stretneme v bazéne aj o rok a že táto láska neskončí nijakou ďalšou liečbou, ani zlomeného srdca.. či nosa, lebo baby sú pri hre predsa len dravšie.
Niko a Timea
Tento vzťah bol spečatený ešte skôr ako Nikuško splodený, keďže Timejkina mamina je moja naj kamarátka s ktorou sa stretávame už cez 20 (Panebože!) rokov. Spolu absolvovali aj predpôrodné prípravy a boli porovnávaný už od prenatálneho obdobia. A veľmi rozdielni.. Kde Timea je aktívna, Nikuško pasívny. Hlavne v bruchu. Jedného dňa sa pýtam kamarátky Katky či aj ona sa bojí keď sa v bruchu bábätko nehýbe a či do neho tiež pre istotu šťuchá ako ja. Katka sa z chuti zasmiala a vraví, že ona je tak rada keď sa Timejka nehýbe, že istotne do nej nešťuchá. Vekový rozdiel bol osudom stanovený na 3 týždne v prospech staršieho Nika. Spoločné stretnutia od pôrodu sa stále dajú zrátať na prstoch jednej ruky ale už pomaly za 7 mesiacov prejdeme aj na ruku druhú. Myslím, že naše deti sa ešte na meetingoch ani k slovu nedostali, lebo nám idú zhorieť od rapotu „kečky“. Každopádne sa na poslednom stretnutí už začala aj väčšia zábava ako spánok v kočíku a stravná chvíľka po prechádzke. Nikuš už totiž sedí, začali si jeden druhého všímať a dokonca už došlo aj k prvým (neviem či) jemným dotykomJ. Ako to dopadne so vzťahom Niko a Timejka si budeme musieť počkať, už teraz je ale jasné, že deti kamošiek sa budú musieť kamošiť.
Svojmu prvorodenému a zatiaľ jedinorodenému synovi prajem do života hlavne veľa zdravia a šťastia. Láska si nášho Niko-laska nájde snáď aj sama (dúfam, že nebude musieť pomáhať mama)J