IRONMAN SLOVAKMAN
Po troch rokoch som sa opäť ocitla na Majstrovstvách Slovenska v Ironmane. Vlado Baron prichystal nové trate v Piešťanoch. Môj cieľ bol jasný, konečne sa časom priblížiť 10-tim hodinám a trochu som chcela aj vyhrat:-) Na pretek som išla o 4-tej ráno lebo som sa obávala nočných búrok a nastanované mám toho tento rok pred pretekmi už dosť. Stihla som sa aj rozplávať, čo mi až tak nepomohlo, aj keď s časom 1.17 som bola na moje pomery spokojná. Skúsila som aj nový neoprén Blue Seventy Reaction a nadlahčoval krásne, aj keď som si aj tak párkrát dosť chlipla vody. Organizátori sľubovali plávanie na priehrade bez prúdu, no na spodnej bóji ma dosť odplavovalo, takže nejaký prúd tam predsa len bol. 3 výbehy medzi kolami boli bez kobercov dosť kruté a raz som si mierne vybila dych pri nesprávnom výpočte hĺbky vody:-) Na biku to už bolo aj napriek bočnému vetru lepšie, kontrolovala som si čas a aj som sa prepracovala s časom 5.19 dopredu. Mierne žalúdočné problémy som prebila colou a prestala som jesť gély, ktoré boli na mňa husté. Na začiatku behu som spravila osudovú chybu, keď som si v duchu pogratulovala k osobáku za 10.10 lebo "za 3,5 hodky to dám v pohode".. Človek mieni a život mení sa prejavilo hneď v druhom zo 6-tich kôl, kedy mi žalúdok povedal, že buď spolu začneme tráviť alebo začneme vracať. Vďaka stánku Kompavy a bioenzýmu som sa tomu druhému vyvarovala ale čas mi utekal pomedzi prsty a v polovici predposledného kola som sa psychicky odrovnala tým, že mi ušiel plán o 2minúty a tak som sa rozhodla dokráčať a nechať si rekordovanie na iný Ironman. Počiatočné sklamanie som vymenila za parádnu výrivku a masáž v cieli a dokonca aj pivo mi chutilo ako keby som ten rekord dala:-) Môj 11-sty Ironman ma opäť v niečom poučil a už teraz sa teším na 12-sty:-) Zostáva mi už len vychváliť organizátorov (veľkoplošná obrazovka, účastnícky rekord, divácky rekord, všetko super) a vychváliť výkony kamošov (Miro Princík, Vladík Poprac, Peťo Pala a aj všetci ostatní klobúk dole)..