Klagenfurt a postup na Hawaii 2015
Z Ironman Austria na Majstrovstvá sveta na Hawaii 2015
Cyklistika 180km za 5:03 h a maratón za 3:25 h, to ma vynieslo až na Hawaii, aj keď som vyplávala 3,8km až za 1:20 h. Z plaveckého dna na triatlonový piedestál, aj to je možné J. Asi je naozaj všetko možné keď sa chce.. Ako to vlastne celé bolo?
Nominovať sa na Hawaii je niekedy náplňou aj na celý život, nie len na pár rokov. Keď už aj máte dostatočnú výkonnosť, stále je potrebná veľká dávka šťastia. Mne uplynulú nedeľu klaplo všetko na 101%. Hlavná bola pomoc od Laciho s ktorým sme spolu odkrútili 126km z celých Ironmanských 226km. Nebiť náhody, že sme spolu štartovali v jednej vlne a že mu na začiatku bicykla nešlo ale v druhej polovici už áno, určite by som sa sama nedonútila bežať maratón tak rýchlo. Poctivo mi rozrážal vzduch a podával Colu a na koniec ma gentlemansky nechal nech už napálim finiš čo to dá. Príde čas, kedy mu to hádam oplatím a kedy budeme pretekať na jeho Hawaiiskú miestenku..
Prípravy boli rozpačité, aj keď som už plávala častejšie, boli stále tréningy prikrátke. K tomu sa pridal zbytočný stres, ktorý som si narobila sama tým, že som vyhlasovala, že chcem o miestenku v tomto roku bojovať. Plán bol dva krát a dosť, vo vekovej kategórii 30-34, jeden pokus v Klagenfurte na IM Austria a druhý na jar na IM South Africa. Do Afriky sa teda už nepozriem ale vôbec mi to nevadí.
Na najväčší európsky Ironman sme cestovali bez Nikuška, povzbudzoval z domu a veľmi pekne ďakujem za opateru svokre so švagrinou. Organizátori dali prvý krát plávanie so štartom vo vlnách, čo mi vyhovovalo, lebo dobrým plavkyniam súperkám by sa nemalo dať hákovať. O to viac som sa rozčúlila keď vysvitlo, že existuje ešte rýchla vlna 400 pretekárov, kam sa dalo prihlásiť len do konca apríla. Nakoniec som sa prepašovala vďaka mojím modrým očiam na prezentácii do tejto štartovej vlny v domnení, že len tam budú silné konkurentky a že bude podstatné byť za nimi na dostrel. Plávalo sa mi vynikajúco, keďže väčšina plavcov bola lepšia, nikto ma neokopával a nerozdával pästiarske údery. Plávalo sa na jedno kolo a už po 1000m si vravím, fíha aký prúd tu cítim. Z prúdu sa vykľula rojnica pretekárov z ďalšej vlny. Keď ma obehlo takýchto prúdov zo tri tak už som vedela, že sa na hodinky ukazujúce plavecký čas budem pozerať s nevôľou. Čo to som dobehla ako vždy behom do depa a keďže pretek pre 2800 pretekárov potrebuje veľký priestor na depo a výbeh z vody, určite som obehla behom v neopréne najviac ľudí v mojom živote. Bike bol ako vždy v znamení nervóznych mužov, ktorým sa nepáčilo, že ich obieha žena a vždy pridali keď som bola na ich úrovni. Pár z nich som aj vysvetlila, že ak dostanem kvôli chlapskému egu penaltu tak nech si ma neželá. Nakoniec sme sa časom vykryštalizovali päťka cyklistov s rovnakou výkonnosťou a predbiehali sme sa v rámci pravidiel a s priateľským žmurknutím (na slová energia nezostávala). Na moje prekvapenie som v polovici trate sústredená naháňaním sa za jednou Američankou takmer nespoznala vlastného manžela Laciho. On ma spoznal veľmi správne a po pár „hecovacích“ rozhovoroch pri obiehaní jeden druhého sa zaradil do našej slávnej päťky a točil s nami. Pred druhým depom sme sa zhodli že WC je nevyhnutné a že sa počkáme. Laco ma vyzdvihol pri pokuse narvať prilbu do skrútenej zaseknutej igelitky ale potom som už zbadala dobrovoľníčku, ktorej som moju milovanú Casco prilbu hodila ako horúci zemiak a išlo sa behať. Slnko pálilo, necht na pravej nohe tiež po tom ako sa mi konečne rozprúdila krv v pravom chodidle. O mojom odhodlaní svedčí aj fakt, že som nič nerozprávala počas behu, ani som nešomrala na Laca nech spomalí, čo robím bežne na tréningu keď mu nestíham. Proste som sa snažila udržať jeho chrbta. Môj podporný team pracoval na jedničku a narátal v dave tretiu pozíciu. Síce druhú-postupovú v rýchlej vlne ale 25 minút za mnou odštartovala sokyňa z Izraela, ktorá ma odsúvala od Hawaiskej miestenky s 5 minútovým náskokom. V závere som letela ako kôň víchor a myslím, že ku koncu som asi aj erdžala. Cieľ bol totiž od tabuľky 42km vzdialený kilák a nie 195 metrov. Už keď som si myslela, že som v treťom kole, konečne ma odbočili k vytúženému červenému kobercu a k slávnemu moderátorovmu „You are Ironman“. Napriek hrane som si v bráne hodinky nevypínala ale zapínala stopky aby som s nealko pivkom napäto čakala či príde moja súperka do 25 minút. Veľa pretekárov a hlavne jeden -môj manžel ma ale zabávali a zlyhal môj úžasný taktický plán opýtať sa súperiek okamžite v cieli či chcú ísť na Hawaii aby som hneď vedela čo ma čaká a neminie. Info stan potvrdil najväčšie nočné mory a na druhú postupovú pozíciu mi chýbalo 50 sekúnd. Nájsť našu podpornú skupinu v dave 30 000 divákov zabralo čas u mňa zodpovedajúci vypitiu piatich pohárov Coly a dvoch nealko pív. Nedá sa povedať, že by sme boli smutní, ale úplne sme radosťou neskákali. Ja som sa pomaly začala tešiť aspoň z osobáku 9:50 h. Roky som sa pučila s časom a až 15ty Ironman, kedy ma čas absolútne nezaujímal mi priniesol vytúžených „pod desať“. Napadla ma spásna myšlienka kontaktovať prvé dve dievčence cez Facebook. Nie že by som bola až taká netrpezlivá ale doma čakal Nikuško a vyhlasovanie Hawaiiských slotov bolo až na druhý deň na obed. Tiež sa mi nechcelo zažiť pocit ako prvé dve odnášajú slávny papier v rukách a ja odchádzam s dlhým nosom. Išli sme do depa po bicykle a nechali mobil v Internet wifi zone u našich kamarátov. V depe ma prekvapil môj bicykel na sfúknutom zadnom kolese. Ktovie kde som dostala defekt, obrovské šťastie že som dojazdila do cieľa. Tak aspoň nejaké šťastie, vravím si. Prichádzame k autu a už vidím dievčence ako čosi dohadujú pri aute. Išla som sa do nich pustiť prečo nečakajú na odpoveď cez Facebook, ale herečky ma začali presviedčať o tom, že obe odpísali, že slot berú. Prekukla som ich žart okamžite. Juhoafričanka Annah už mala slot z domoviny, kde tiež vyhrala a napísala, že je to moje. A už sme skákali ako opice a tešili sa velice. Ísť po slot je veľmi náročné..stále Ste trochu v obavách, že neprečítajú Vaše meno. Zvierate kreditku a občiansky a pozeráte na pravý Americký tlak na Vaše city. Video o Hawaiských majstrovstvách sveta, hlasná hudba a radosť vyvolených ma zblbli tak, že som nemohla s trasúcimi rukami napísať meno na tlačivo. Na vlastnom svadobnom obrade som nebola taká roztrasená. Ironman vie ako na to. Pocit, že môžem zaplatiť 900 dolárov za ďalších 10 hodín utrpenia, je najväčšou slasťou na svete J. Takže 10.10.2015 ideme na to..