ME v Powermane Holandsko
Do dejiska šampionátu sme dorazlili prvý krát v živote príliš skoro.. Cesta bola luxusná jedine pre nášho psíka, ukázalo sa že 4ľudia, 2 bicykle, 4páry kolies a milióny vecí sú na Octaviu, aj keď kombi priveľa. Na trati sme sa radšej ani nerozbicyklovávali, lebo poskladať nazad puzzle pred cestou do Amsterdamu by bolo nemožné. Absolvovali sme prezentáciu a vytratili sme sa ešte pred briefingom aby sme za 1,5 hodky boli u môjho tata. Navaril nám isto lepšiu pasta párty ako by bola v Horste, rozbikovali sme sa v daždi a vetre a rozklusali. Tešila som sa že som diskové kolo vyskúšala vo veternej výstrahe na Slovensku takže som bike udržala na ceste aj v Hol. Na druhý deň sme išli ako páni aj s ocom a bratom 8-miestnym Vitom a nechystané biky sa zišli keďže brat zvolil neprejazdnú skratku a prišli sme hodku a štvrť pred štartom. Aspoň sme nemali čas veľmi stresovať a rozklusali sme sa pri snahe umiestniť náhradné kolesá na mieste na tom určenom, ktoré samozrejme neexistovalo. Za behu sa k nám nabalovali ostatné reprezentácie, takže sme nakoniec hľadali nenájditeľné miesto celkom veľká skupina. Po štarte sa mi zdalo, že dievčence taktizujú až na Rusku, kt.šla svoje po 3.15 celých 15km. Vytvorili sme sa 7.členná skupina, kt.som uzatvárala a z hrôzou som sledovala garmin a kiláky 3:31, 3:30, 3:36 a čakala kedy mi dôjde. Po 10km devy spomalily na 3:40 a tých sa držali až do konca, kým sme sa v posle kole nerozrhali.. Už za behu som začala radšej predchádzať kŕčom magneslifemi, po prvom opatrnom prejazde mestom a´la kritérium sme sa dostali na veternú rovinku a tam už som začala obiehať Rusku a slabšie cyklistky dostali aj kolo. Na biku sme sa točili 4 na tretej pozícii a vtedy som si začala myslieť že táto trať mi ozaj sedí a radšej ma naložia do sanitky na druhom behu ako by som sa mala na biku šetriť. Boj o medajlu som si prehrala v hlave, lebo už keď som zosadala na 4-tej pozícii a vybiehala vedľa Dánky na tretom fleku som si porátala okolo bežiace súperky a povedala, že super pekné 5-te miesto, že druhý beh mi aj tak nejde. Zo zadu na mňa dorážala Holanďanka a upučiť sa pri kŕčoch do ciela 10sek pred ňou ma stálo enormný morál. V ciely som sa tešila z toho že som konečne na ME nie len držala krok s elite pretekárkami ale dokonca "nad plán bojovala o medajlu so špičkou". Nominačný limit STU som zabehla aj v 15km behu, prišla v prvej tretine štartového poľa a teda som sa dúfam konečne aspoň v Dlhom duatlone stala právoplatnou reprezentantkou SR. Ďakujem všetkým ktorí mi verili aj neverili a už sa teším na ďalšie preteky..Ďakujem za všetky sms, veľmi si to vážim..K.