MS POWERMAN ZOFINGEN
v švajčiarskom zofingene som absolvovala svoj tohtoročný vrchol sezóny.. na vrchole síl som však zjavne nebola:-) Cesta, strava, stanové ubytovanie..všetko prebehlo v poriadku. Na štart ráno o 8-mej som nastúpila v dobrej nálade a presvedčení, že do 9-teho miesta celkovo by to mohlo ísť. Organizátori ma predstavili v TOP TEN práve na 9-tom mieste, no po štarte som začala mať pocit, že miesta trať je presne proti mne. Beh do vrchu mi nikdy nešiel, tiahle stúpania 2,5km hne´d po štarte ma skoro zabilo. Strmý zbeh nebol o nič lepší. Už od štartu som nestíhala s prvou 6-člennou skupinkou, ktorá bežala neskutočne, keďže čas na prvú päťku som mala 18:30.. Na biku sa začal môj najväčší problém a síce zjavné sympatie, ktoré ku mne pociťoval jeden rozhodca. Prvú žltú kartu a penaltu 5min mi doprial hneď v prvom stúpaní (3x50km) a darmo som mu vysvetlovala, že asi do brutálneho kopca (prehadzovala som práve na najľahší možný) nehákujem. Potom sme tvorili skupinku 3 dievčatá a pekne sme sa striedali, keď znovu ten istý rozhodca pískol na mňa penaltu 5min druhý krát. Úžasné bolo, že to bolo na mieste, kde organizátori umiestnili kolíky aby bolo vidieť koľko presne je 10m. Rozhodcovi nevadilo, že som vzdialenosť spĺňala. Po prvom kole som si teda postála v penalty boxe celých 10min (nesedieť, nejesť, necikať, nič.. :-) a ďaľšie 2kolá som jazdila radšej 30m od ostatných aby mi bolo dopriate pretek vôbec dokončiť. Muži štartovali hodinu po nás, rovnako krátky duatlon, šťastných skupiniek sa teda preháňalo okolo mňa dosť.. Beh už bol len boj o to aby som nevzdala. Začalo liať a stúpanie 5km bolo nad moju psychiku, nasledoval cross country po blate a tráve a 5km po štrku a klzkom asfalte zbeh. Dobojovala som nakoniec na 21-vom mieste celkovo. Zo 70 nie až také zlé (k ironmanskej špičke mám predsalen ešte ďalej), z 13elitných dievčat som bola 11-ta, no obhelo ma aj 10 age group, čo ma už vôbec netešilo:-( V ciely som pokecala s organizátorom, ktorý mi povedal, že aj Erika Csomor po prvom Zofingenskom duatlone povedala, že už nikdy viac (príliš ťažké na konci sezóny) no potom prišla ešte 7-krát vyhrať:-) V roku 2011 som teda z 90-tich bodovaných ukončila svoje pôsobenie v Powermanovom poháry na 18-tom mieste. Ďakujem všetkým sponzorom, čo mi pomohli absolvovať 3 krásne Powermany. Za spomenutie z MS ešte stojí, že organizátori pripravili krásny otvárací ceremoniál. Hlavné mesto aj tatry nám trafili, slovenskú vlajku od slovinskej už nerozoznali:-)