MSR v IRONMANE Piešťany
Do 13-tice všetko dobré a po MSR v Piešťanoch sa môžem konečne hrdiť najlepším slovenským ženským časom v Ironmane 10:07:22. Pretek sa pre mňa vyvíjal úplne katastroficky. Po tom ako som sa už dva dni budila s opuchnutým hrdlom som dorazila do Piešťan v obavách, či pretek vôbec dokončím. Po prvom zo štyroch kôl plávania som bola najbližšie v živote k tomu aby som vzdala. Pri poklesnutej hladine Váhu ma totiž zaskočili chaluhy a riasy, s ktorými organizátori síce bojovali ale vykosiť sa ich nepodarilo. Aj keď nie som z cukru mám totiž panické stavy keď sa ma čosi dotýka na otvorenej vode. Riasy ma škrabali po tvári a nemať neoprén a nevedieť plávať s hlavou nad vodou tak do ďaľších kôl už do vody neskočím. Moje fobické stavy vyvrcholili občasnými prelaknutými výkrikmi a spŕškou neslušných slov vo vode aj mimo nej, za čo sa všetkým poslucháčom ospravedlňujem. Na bicykli sa mi tiež nešlo dobre, 6 rovinatých kôl bolo nekonečných aj keď sa po vetre dalo ísť cez 40km. Češku Simonu Vykoukalovú som dobiehala iba nepatrne a preto som sa rozhodla sa nepučiť a šetriť energiu na MS v Powermane 2.9.12. Poriadne som občerstvovala a poctivo striekala do hrdla Tantum Verde. Netlačiť moc na bicykli sa ukázalo byť správne rozhodnutie smerom k dobrému výslednému času. Veľmi mi pomohlo aj, že som bola v 6-tich bežeckých kolách Simone v pätách a rovnako ma tlačila pretekárka na tretej pozícii. Simči musím tento rok vzdať hold lebo aj keď som číhala či jej nedojde, kontrolovane a sústredene došla do ciela tesne pod desať, čo je na druhý Ironman skutočne výborný čas. Vo vode som od nej dostala 15min a na bicykli som nedokázala stiahnuť viac ako 7min aj napriek môjmu rekordnému biku za 5:17 (34,9 priemer). Simona je proste tento rok super a aj vďaka nej som sa stala Majsterkou SR a prekonala Kuriačkovej rekord o 21minút, čím má teraz hodnotu 10:07:22. Ďakujem všetkým, korí verili že to raz dám. Myslím, že kým sa nezlepším v plávaní, tento čas už len tak ľahko nepokorím. Ďakujem hlavne Kompave za výrobok Bioenzým s ktorým sa trávi na ironmanskej trati jednoduchšie. Gratulujem všetkým oddielovým kolegom z Rocktechniku a Trianu (najviac oceňujem silu Romana Martinčíka, ktorému sa uvoľnila jedna časť hrazdičky na biku a bicykloval dlho predlho jednoruč a neskôr bez jednej časti hrazdy ako silný Jednorožec:-)..športu zdar..K.