Powerman Zofingen
Zvýšený záujem pretekárov o seriál dlhých duatlonov - Powermanov a hlavne o najťažšie a najdlhšie podujatie Majstrovstvá sveta v Zofingene, ma donútil zamyslieť sa nad mojím doterajším účinkovaním na tomto závode. Dúfam, že moje pocity z MS 2011 a 2012 Vás presvedčia o tom, že Powerman na tratiach 15km beh-150km bike-30km beh (a všetko nechutne do kopca) je to pravé orechové pre každého duatlonistu.
V švajčiarskom Zofingene som absolvovala svoj vrchol sezóny 2011.. na vrchole síl som však zjavne nebola:-) Cesta, strava, stanové ubytovanie..všetko prebehlo v poriadku. Na štart ráno o 8-mej som nastúpila v dobrej nálade a presvedčení, že do 9-teho miesta celkovo by to mohlo ísť. Organizátori ma predstavili v TOP TEN práve na 9-tom mieste, no po štarte som začala mať pocit, že miestna trať je presne proti mne. Beh do vrchu mi nikdy nešiel, tiahle stúpania 2,5km hneď po štarte ma skoro zabilo. Strmý zbeh nebol o nič lepší. Už od štartu som nestíhala s prvou 6-člennou skupinkou, ktorá bežala neskutočne, keďže čas na prvú päťku som mala 18:30.. Na biku sa začal môj najväčší problém a síce zjavné sympatie, ktoré ku mne pociťoval jeden rozhodca. Prvú žltú kartu a penaltu 5min mi doprial hneď v prvom stúpaní (3x50km) a darmo som mu vysvetľovala, že asi do brutálneho kopca (prehadzovala som práve na najľahší možný) nehákujem. Potom sme tvorili skupinku 3 dievčatá a pekne sme sa striedali, keď znovu ten istý rozhodca pískol na mňa penaltu 5min druhý krát. Úžasné bolo, že to bolo na mieste, kde organizátori umiestnili kolíky aby bolo vidieť koľko presne je 10m. Rozhodcovi nevadilo, že som vzdialenosť spĺňala. Po prvom kole som si teda postála v penalty boxe celých 10min (nesedieť, nejesť, necikať, nič.. :-) a ďalšie 2kolá som jazdila radšej 30m od ostatných aby mi bolo dopriate pretek vôbec dokončiť. Muži štartovali hodinu po nás, rovnako krátky duatlon, šťastných skupiniek sa teda preháňalo okolo mňa dosť.. Beh už bol len boj o to aby som nevzdala. Začalo liať a stúpanie 5km bolo nad moju psychiku, nasledoval cross country po blate a tráve a 5km po štrku a klzkom asfalte zbeh. Dobojovala som nakoniec na 21-vom mieste celkovo. Zo 70 nie až také zlé (k Ironmanskej špičke mám predsa len ešte ďalej), z 13elitných dievčat som bola 11-ta, no obehlo ma aj 10 age group, čo ma už vôbec netešilo:-( V cieli som pokecala s organizátorom, ktorý mi povedal, že aj Erika Csomor po prvom Zofingenskom duatlone povedala, že už nikdy viac (príliš ťažké na konci sezóny) no potom prišla ešte 7-krát vyhrať:-) V roku 2011 som teda z 90-tich bodovaných ukončila svoje pôsobenie v Powermanovom pohári na 18-tom mieste. Za spomenutie z MS ešte stojí, že organizátori pripravili krásny otvárací ceremoniál. Hlavné mesto aj Tatry nám trafili, slovenskú vlajku od slovinskej už nerozoznali:-)
Aj na Majstrovstvá sveta Powermanu v Zofingene 2012 som odchádzala s malou dušičkou..od Slovakmana som sa mesiac borila so záhadnou chrípkou, ktorú sprevádzal dráždivý kašeľ. Generálka na MS dva týždne pred MS na Powermane v Rakúsku dopadla fatálne a ja som musela kvôli chorobe vzdať. Chvalabohu sa v živote kvôli neúspechu len tak ľahko nezrútim a preto som vyrazila na MS aj keď som mohla len týždeň rozbicyklovať a rozbehať moje uležané telo. Počasie bolo katastrofické, 4 dni pred pretekom nepretržite lialo a ochladilo sa na 11stupňov. V deň preteku bolo aspoň sucho tak som mohla obuť moje nové 8cm kolesá od Equinoxu. Po opatrnom behu na 10km som sa vrhla na kopcovitých 150km na bicykli, kde ma pozitívne prekvapila valivosť nových kolies, v zjazdoch ma dokonca nedobiehali ani pretekárky s diskom. V troch cyklistických kolách boli 3stúpania, 5km, 5km a 3km a ešte prvé kolo sa zdalo, že napriek tomu že mi kopce nejdú to bude môj deň D. Sily mi však po chorobe rýchlo ubúdali a v poslednom kole ma prepadol aj hlaďák nakoľko občerstvovačka bola len jedna a v chladnom počasí sa energia rýchlo míňala. Na záverečnom 30km behu som zmobilizovala všetky sily a dokázala obehnúť jednu pretekárku. V cieli som mala dobrý pocit a aj organizátori mi gratulovali, že tento rok to bolo lepšie. Ja som im poďakovala so slovami že to bolo síce lepšie, no stále nie dobré:-) Čas som si zlepšila o 13min a v celkovom poradí som skončila medzi ženami o 8priečok vyššie. Progres tejto sezóny som teda obhájila, no ukázala sa pravda o tom, že takto ťažký a dlhý pretek na záver sezóny by chcel úplne inú prípravu ako moje pretekársky vyťažené letné obdobie. Víťazka Ewa Nistrom so Švédska išla len 3 preteky Powermanu za sezónu, z čoho ME a MS vyhrala a Nemecko vzdala. Najväčšia favoritka Dánska Swendsen doplatila na to, že vyhrala 5pretekov v seriáli no neušetrila sily na MS. V konečnom rebríčku Svetového pohára v Powermane som splnila svoje tohtoročné predsavzatie a nakoniec som ešte o priečku poskočila a skončila na 7mom mieste.
Nezostáva mi nič iné len veriť, že v najakej budúcej sezóne mi ani dážď ani nič iné neprekazí vôľu vylepšiť doterajšie výsledky. Kde je vôľa, je aj cesta a do tretice by malo byť predsalen všetko najlepšie. Dúfam, že tento rok už nás bude na MS v Powermane Slovákov viac a že sa výsledkami nestratímeJ