spoveď najmladšieho triatlonistu na svete

„Minulý piatok ma moji pošahaní rodičia zobrali na 7dňové sústredenie do Dvorov Nad Žitavou aby mi ukázali množstvo detí a dospelých nakazených nemocou zvanou triatlon. Išli sme radšej o deň skôr aby sme sa ubytovali a moji otroci (rodičia) mi stihli poskladať postieľku a pripraviť všetko na príchod ostatných. Pred týždňom som oslávil 3 mesiace takže som sa nebál štvorfázových tréningov, skôr som si ešte pridával a potajme som na izbe dvíhal hlavičku a koníčkoval. Už som natrénoval aj polohu voľného (štýlu) pádu a ležiac na bruchu viem zdvihnúť naraz nohy aj ruky a plávať vzduchom. Keďže už viem plávať vo vzduchu, rozhodol som sa, že plávanie v bazéne zatiaľ prenechám ostatným. Mám tu celkom 27 kamarátov triatlonistov, takže sa nenudím. Na internáte sú aj stredoškolský študenti, ktorý sa učia za kuchárov a čašníkov, ale zdá sa mi, že možno aj za kominárov, lebo neustále dymia pred vrátnicou. Mladší triatlonisti bicyklujú na horských bicykloch a ide im to veľmi pekne, niekedy najazdia aj 30km, mňa ešte ale mamina s nimi nepustila. Nechápem prečo keď na mojom bicykli (kočíku) mám dve pomocné kolečká a môj „rikšiak“ /od slova rikša/ ocko ma v pohode potlačí solídnym tempom aj bez toho aby som na neho použil bičík. Beží so mnou ale len tempo 4:25 na kilometer, takže ho musím ešte dotrénovať. Celkovo sa mi zdá, že rodičia potrebujú doplnkový tréning k štyrom fázam (plávanie 6.00-7.30, beh 9.30-10.30, cyklistika 13.00-16.00, plávanie 18.00-19.30), preto ich ešte individuálne trénujem posilňovaním mojou váhou, morálnovôľovým tréningom pri prebaľovaní a kŕmení ako aj hodinovým kúpaním a skráteným spánkom. Špeciálne pre maminu som si pripravil budíček na kojenie o 4.30-5.00 aby už zbytočne nespala pred plávaním o šiestej (keď ide ráno plávať tatino tak to nerobím, lebo on mi sľúbil, že mi za odmenu pustí rozprávky na dvd prehrávači). Rodičia sa striedajú v tréningoch so mnou a oddychujú potom na tréningoch triatlonových. Dosť tu fúka vietor ale pršalo len raz, aj to som bol v kočíku v suchu, na rozdiel od 16tich ambícióznych cesťákarov, ktorí neskutočne zmokli už na siedmom kilometri a pokračovali do 50tich iba najväčší tvrďáci, medzi ktorými bol aj môj ocko (možno sa mu zdala jazda v daždi príjemnejšia ako prebaľovať ma). Dážď v ten deň zastihol aj 5člennú skupinku mladých triatlonistov do 15 rokov na horských bicykloch, ktorých sprevádzal náš bežecký tréner Marek Vojník. Náš tréner plávania Peter Mandzák mal viac rozumu a radšej si zabehal s dvoma plavco-duatlonistami, ktorým rodičia ešte nekúpili bicykle a ku mne do kočíka sa nezmestili. Za dňom dažďa sa k nám prikradla fronta studeného vzduchu ale ani to nevadilo malým vyliahnutým žabkám aby neposkakovali po chodníkoch a cestách. Príroda je tu posunutá ako vždy o minimálne mesiac a všetko kvitne do rôznych farieb, ktoré ja zatiaľ nepoznám ale pekne voňajú. Prvý deň sme behali a bicyklovali v kraťasoch, no teraz sa radšej obliekame do teplejších vecí. Okrem tréningov tu máme aj bohatý kultúrny program, väčšinou chodíme na večernú stravu (tuhú aj tekutú) do penziónu Žitava. V piatok chystáme rozlúčkovú párty v pizzerii a na bowlingu vo vedľajšej dedine Bešeňov. Okolité prostredie spoznávame aj vďaka triatlonistovi z Dvorov-ujovi Bernáthovi, ktorý sprevádza cyklistov na obedných tréningoch, za čo mu veľmi ďakujeme. Aj milým tetám na vrátnici a všetkým, ktorí nám umožnili tu trénovať chcem v mene všetkých a hlavne organizátorky, maminy Kristíny pekne poďakovať. Obedujeme v školskej jedálni, kde nám varia študenti, ktorým sa celkom darí, až na polievky, chutiace akoby im vždy padol do hrnca vecheť. Ešte šťastie, že ja jem iba mliečko a volám sa Niko Néčko..je to tu fasa, o rok prídeme zasaJ“