TAT bezhákový olympijský triatlon
V sobotu 28.7.12 prišla na rad moja srdcovka TAT, kde od kedy už nejde o amatérsky triatlon šance nemám, ale je to pre mňa kultovka, ktorou som začínala a vo veku 100rokov hádam aj skončím. Dano ma vystresoval už večer pred štartom informáciou, že budeme skákať z móla. Skočiť pupkáča aby mi nepadli okuliare nebol nakoniec až taký problém, horšie bolo dostať sa do tretieho kola cez peletón pretekárov, ktorí končili 1500m plaveckú časť. Po kopkaní nohami a zistení, že ich je veľa ( a ako hnusne sa hákovali:-) som sa rozhodla ich podplávať..chvala bohu som pri dne nestretla žiadneho sumca.. Bicykel mi tentokrát vôbec nešiel, nevedela som sa rozbehnúť a prejsť do ľahších prevodov takže som stále pučila ťažké. Beh bol super aj v tropickom teple, až na olievanie sa sladkou vodou a pichanie v mojom boku. Dnes som zistila, že človek môže mať svalovku aj na bránici a že obyčajné dýchanie vie bolieť. Olympijský triatlon zdá sa nie je mojou disciplínou aj keď je bezhákový. V konkurencii zahraničných pretekáriek som bola nakoniec hrdá aj na 7 priečku. Laktátovým "šprintom" je už chvala Bohu koniec a môžem sa tešiť na Ironman Slovakman o týždeň v Piešťanoch.